Ľudová architektúra Slovenska

Stavby ktoré poznáme pod všeobecným názvom Ľudová architektúra sa nenachádzajú len v skanzénoch, ľudová architektúra to nie sú len drevenice, ľudová architektúra to sú domy ktoré si stavali ľudia pre seba vlastnými rukami po stáročia podľa vlastnej potreby a bývali v nich. Ľudia si ich stavali tak ako ich to naučili ich otcovia a tých ich otcovia až po príchod Slovákov do Panónie a tí sa to zase naučili od obyvateľstva tu usadeného.

Tvary ľudovej architektúry sa menili v závislosti od potreby ľudí a materiálu, ktorý im poskytovala príroda. Na Slovensku je ľudová architektúra rozmanitejšia ako kdekoľvek inde na svete. Toto je konštatovanie skutočnosti. Túto rozmanitosť spôsobilo na Slovenku prelínanie kultúr západu a východu, prelínanie náboženstiev, mnohé kolonizačné vlny a hlavne geografické oddelenie osídlení spôsobené oddelenosťou dolín pohoriami, ktoré obmedzovali styk medzi jednotlivými krajmi. Nové myšlienky a módne trendy sa sírili pomalšie a väčšinou boli prinášané novým obyvateľstvom. Slovenský človek si potvrdzoval svoju príslušnosť k spoločenstvu spôsobom reči, zvykmi, oblečením a architektúrou.

Dodnes sa zachovala ľudová architektúra. Je prekvapujúce, že sa zachovala napriek, predsudkom a dešpektu, ktoré do vedomia ľudí nasadzovala komunistická ideológia za výdatnej pomoci architektov a pozitivisticky, neskôr liberálne naladených intelektuálov ktorí vždy slúžili tomu, v rukách koho cítili a cítia moc. Pozerajme na ľudovú architektúru nielen ako na kultúrnu prejav národnej svojbytnosti, na architektonické diela, ktoré vyrástli z najhlbších koreňov národnej histórie, ale v neposlednom rade ako na domy, ktoré sú krajšie a sa v nich lepšie žije ako v domoch ktoré priniesla doba. Dúfam že táto kniha k tomu prispeje.

Prechádzajúc sa po Slovensku stále nachádzame dediny a oblasti, kde je to, čo všeobecne nazývame ľudová architektúra. Nieje to len pár vychytených dedín a skanzeny. Aby som nič nevynechal, tak nebudem vymenovávať len spomeniem oblasť Hontu, oblasť Detvy, horský kraj nad Bánovcami nad Bebravou, Turiec, Oravu, Kysuce, Záhorie... Lom nad Rimavicou, Omastiná, Sucháň, Gočovô... by mohli hneď vyhlásiť za pamiatkové rezervácie.

Neviem, ako zachrániť to, čo považujem na Slovensku za krásne. Neviem, ako zmeniť myslenie ľudí, ktorí v týchto skvostoch bývajú, no snívajú o paneláku v okresnom meste. Neviem, ako primäť projektantov, aby dbali na odchádzajúci ráz dedín a ho zveľadili. Neviem, čo spraviť, aby starostovia našich dedín boli hrdí na dedinu, v ktorej vyrastali a vážili si dedičstvo otcov, ktoré zdedili. Neviem, ako dosiahnuť, aby sa slovenské vlády začali zaujímať aj o kultúru vlastného národa, nielen o kultúru menšín a o rozširovanie kultúr cudzích. Neviem, čo prinúti učiteľov, aby deti vychovávali k láske k národu a vlasti. Pevne verím, že vydanie tejto knižky upriami pozornosť na rozpadávajúce sa stavby našich dedín. Verím, že vidiac na obrázkoch, ako by mohli vyzerať domy slovenských krajov, povediac slovami básnika sa zobudí v "nás túžba po kráse".

Pozn: obrázky a texty tejto knihy nie sú chránené autorským právom a akékoľvek rozširovanie časti alebo celej publikácie je povolené bez súhlasu autora.